Deň 26.

 Takže.. Spolu s kamarátkou sme si boli kúpiť ,,FIMKO". A okrem toho sme sa riadne nasmiali. :D A aj kvôli tomu, že sme toho nakúpili toľko, koľko sme toho nakúpili nám teta predavačka prihodila niečo navyše. ,,Ďakujeme :D"

Cestou z obchodu sme stretli maskota O₂ , o ktorom som si nevedela čo myslieť... :D Aj vás určite vytočí, keď stretnete človeka v kostýme, ,,spoza" ktorého nevidno jeho oči (ale on vás vidí). Jednoducho mám panický strach z takýchto ,,vecí". Tí, čo ma videli po tom, čo som sa zľakla maskota Aquaparku Tatralandia by vám mohli rozprávať... :D Ale to už je o inom. Keď sme toho maskota o pár minút stretli ZNOVA, mal v rukách balóny, a moja (niekedy až príliž) spontánna kamarátka si od neho jeden vypýtala. Nemohla som to nechať tak, nuž som si jeden vzala aj ja a utekala som kade- ľahšie (od toho divného... človeka oblečeného do veľkého modrého kostýmu :D).  Aby som balónikom dopriala publicitu, poviem vám toľko: jeden skonšil niekde sa potulujúc Prešovom po tom, čo môj ocko otvoril kufor na aute (jednoducho silný vietor robí svoje) a ten druhý, kamarádkin, skončil tak, že počas toho, čo sme sedeli v aute jej bolo horúco, a vietor znova urobil svoje. Tento balón ale skončil svoju cestu asi meter od auta, pretože mu cestu skrížil naozaj pichľavý krík. :D A ešte predtým sme si kúpili, ako inak, kokos, ktorá nám neskôr (,,Ďakujeme!") rozbil/ otvoril kamarátkin brat. Neskôr sme spravili fimotiny, ale o tom potom! :)

 ***,,Kamarát"***

 MY SME TU DOMA! :D